Preskočiť na obsah
← Späť na všetky články

Pod povrchom

Pasívni zamestnanci: prečo nerobia nič navyše a čo s tým

Bonusy, motivačný program, teambuilding. A ľudia ďalej robia presne to, čo musia. Pasívni zamestnanci sa zvyčajne pasívnymi nenarodili. Niečo ich to naučilo.

Veronika Ölvecká a Erika Heveši · · 4 min čítania

Prečo sú zamestnanci pasívni a nerobia nič navyše?

Krátka odpoveď

Pasívni zamestnanci sú väčšinou výsledkom spôsobu vedenia, nie pováh. Ľudia prestanú robiť niečo navyše, keď sa im to nevypláca: keď návrh znamená prácu navyše bez uznania, keď sa chyba trestá a keď o všetkom aj tak rozhodne šéf. Niekedy sťahuje celý tím jeden človek, ktorého vedenie toleruje. Bonusy to nezmenia. Pomáha zistiť, kde presne sa iniciatíva stráca, a pracovať s lídrami aj s tímom.

„Robia presne to, čo musia, a ani o minútu viac.“ Majiteľ to hovorí so sklamaním, lebo si pamätá, že kedysi to tak nebolo. Prvý krok býva motivačný program: bonus za nápady, teambuilding, nový systém odmien. Chvíľu je ruch. Potom všetko sadne tam, kde bolo. A majiteľ si položí otázku, ktorú nepovie nahlas: „To mám naozaj takých ľudí?“

Čo vidíte

  • na porade sa nikto neozve, nápady prichádzajú len vtedy, keď o ne výslovne požiadate
  • ľudia čakajú na zadanie, aj keď vidia, že niečo nefunguje
  • problém sa zastaví na prvom „to nie je moje“
  • jeden či dvaja ľudia určujú náladu celého tímu, a nie dobrým smerom

Kde sa zvyčajne hľadá riešenie

V motivácii zvonka. Bonusy, súťaže, teambuilding, motivačný rečník. Lenže motivácia zvonka funguje na to, čo sa dá spočítať, a funguje krátko. Robiť niečo navyše znamená vystúpiť z bezpečia. Nikto to neurobí za bonus, ak sa naučil, že to bolí. Motivačný program navyše vysiela odkaz: problém je vo vás, ľudia. Lenže ak je problém v tom, ako sa vo firme vedie a ako sa reaguje na chybu, program ho len na čas zakryje.

Čo sa deje pod povrchom

Pasívni zamestnanci do firmy pasívni neprišli. Pasívnymi sa stali. A takmer vždy sa to naučili práve vo firme. Niekto navrhol zlepšenie a dostal ho na stôl ako prácu navyše, bez času a bez uznania. Niekto sa rozhodol sám a dostal vynadané, lebo to malo byť inak. Niekto upozornil na problém a odvtedy je „ten, čo stále frfle“. Po treťom takom zážitku si človek urobí jednoduchý záver: najbezpečnejšie je urobiť presne to, čo sa povie. Nič viac. To nie je lenivosť. To je rozum.

Druhá príčina je spôsob vedenia. Manažér, ktorý rozhoduje o všetkom sám, lebo tak je to rýchlejšie, si vychová tím, ktorý čaká. Manažér, ktorý vie, že má ľudí počúvať, a na porade aj tak hovorí len on, si vychová ticho. Medzi vieme a robíme je vzdialenosť. Ďalší tréning pre manažérov ju nemusí skrátiť, ak nikto nepomenuje, čo im bráni robiť to, čo už vedia.

Tretia možnosť je menej príjemná: niekedy je človek pasívny preto, že je na nesprávnom poste. Výborný technik, z ktorého niekto urobil vedúceho, lebo bol najlepší technik. Alebo človek, ktorý už dávno vnútorne odišiel, len to ešte nepovedal nahlas. Motivačný program s tým nepohne. Tu pomáha úprimný rozhovor o tom, čo človek chce robiť a čo od neho firma potrebuje. A niekedy rozhodnutie.

A potom je tu to, o čom všetci vedia. Jeden človek, ktorý každý nápad zhodí, každú zmenu komentuje a sťahuje náladu celého tímu. Vedenie to toleruje, lebo je odborník, lebo je tu dlho, lebo sa to nechce otvárať. Lenže tím to vidí. A urobí si záver: takto sa tu dá fungovať. Pasivita sa šíri rýchlejšie ako iniciatíva. Rozumieť ľuďom tu neznamená byť mäkký. Znamená to pomenovať nahlas, čo sa deje, a držať nároky.

Otázka na zamyslenie

Kedy naposledy niekto z vášho tímu prišiel s návrhom, vy ste ho prijali a ten človek z toho mal niečo iné ako prácu navyše?

Čo s tým

  • Nájdite, kde sa iniciatíva stráca. Pod ktorým manažérom, v ktorom tíme, odkedy. Pasivita býva miestna, nie celofiremná.
  • Pozrite sa na to, čo sa deje po návrhu. Ak návrh znamená prácu navyše pre toho, kto ho dal, bez času a bez odozvy, ľudia prestanú navrhovať. Zmeňte to skôr, ako vypíšete ďalšiu súťaž o najlepší nápad.
  • Dajte ľuďom priestor rozhodovať v ich oblasti a stojte si za tým aj vtedy, keď by ste to urobili inak.
  • Riešte človeka, ktorý sťahuje tím. Konkrétne, s termínom a s dôsledkom. Tím sleduje, či to urobíte.
  • Pracujte s manažérmi na tom, ako vedú ľudí: ako reagujú na chybu, ako dávajú spätnú väzbu, koľko priestoru nechávajú druhým.

Pasivita je symptóm. Príčina je zvyčajne o úroveň vyššie, a niekedy aj v samotnom šéfovi. Ak chcete zistiť, kde presne sa u vás motivácia stráca, strategický rozhovor je dobrý prvý krok. Pomenujeme spolu, čo sa u vás deje, a čo z toho má zmysel riešiť ako prvé.

Z terénu

Majiteľ servisnej firmy s tridsiatimi ľuďmi sa sťažoval, že technici nerobia nič navyše, hoci majú bonusy za dokončené zákazky. Pri rozhovoroch s nimi sa ukázalo, že dvaja z nich pred rokom navrhli zmenu plánovania, ktorá by ušetrila cesty. Dispečer to zamietol bez vysvetlenia a majiteľ sa o tom nikdy nedozvedel. Odvtedy technici navrhujú iba to, na čo sa ich niekto spýta. Nebolo treba nový bonus. Bolo treba, aby dispečer povedal, prečo nie, a aby majiteľ vedel, že sa to stalo.

Časté otázky

Pomôže zvýšenie bonusov, keď sú zamestnanci pasívni?
Krátkodobo môže zdvihnúť výkon tam, kde sa dá merať. Pasivitu však nerieši, lebo jej príčina býva inde: ľudia sa naučili, že iniciatíva sa nevypláca. Bonus za niečo, čo je pre človeka rizikové alebo zbytočné, motiváciu nevráti. Najprv treba odstrániť to, čo ju berie.
Ako zvýšiť výkon zamestnancov bez bonusov?
Dajte ľuďom jasné zadanie, právomoc rozhodovať v ich oblasti a spätnú väzbu, ktorá príde včas. Reagujte na návrhy, aj keď ich neprijmete. A riešte to, čo všetci vidia a nikto nehovorí: človeka, ktorý kazí morálku, alebo manažéra, ktorý rozhoduje o všetkom sám.
Čo robiť, keď jeden človek kazí morálku celého tímu?
Najprv si overiť, či je to naozaj on, alebo len najhlasnejšie hovorí to, čo si myslia ostatní. Ak áno, nahlas pomenovať, čo konkrétne robí a čo sa má zmeniť, s jasným termínom. Ak sa nič nezmení, rozhodnúť. Tím sleduje, či vedenie koná. Nekonanie je tiež odkaz.
Ako spoznám, či je problém v ľuďoch, alebo v tom, ako ich vedieme?
Pozrite sa, či sú ľudia pasívni všade, alebo len pod niektorým manažérom. Či boli pasívni aj pri nástupe, alebo sa to časom zmenilo. A či sa ich niekto za posledný polrok spýtal, čo by zmenili, a niečo z toho urobil. Odpovede zvyčajne ukážu smer.

Spoznávate sa? Pozrite si, čo s tým robíme: „Ľudia nerobia nič navyše, sú pasívni.“

Prvý krok je rozhovor.

Bez záväzku, s aspoň jedným novým pohľadom na vašu firmu. Napíšte nám pár viet a ozveme sa vám s návrhom termínu.

Strategický rozhovor zdarma
Erika sedí v kresle s poznámkami, Veronika sa k nej nakláňa